Prievidza leží uprostred Hornonitrianskej kotliny, je jej správnym kultúrnym a spoločenským centrom. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1113 z listiny Zoborského opátstva. Výhodná poloha, rozvoj remesiel a rastúci obchod umožnili jej prechod na mesto. V roku 1383 ( 26.01.1383 ) dostáva od kráľovnej Márie mestské práva listinou, ktorú pripravil arcibiskup Demeter. Získava výsady ako platenie dávok, konanie trhov, voľbu farára a richtára, stavanie mlynov, lovenie rýb, slobodný rozvoj remesiel, predaj výrobkov, vyberanie mýta, ochranu kráľovnej. Napriek tomu sa mestu nedarí zbaviť sa závislosti od hradného panstva Bojnice. Vďaka polohe sa stáva centrom obchodu a remesiel . Najstaršie cechy vytvárajú súkenníci, krajčíri ( písomná zmienka z roku 1545 ), gombičkári, mäsiari. Pestuje sa ovos, vínna réva, šafrán. Význam má pestovanie ovocia. Zamestnanie poskytuje i výroba dosák a šindľov.
Nositeľmi kultúry sa v staršom období stávajú karmelitáni. V roku 1666 prichádzajú do Prievidze piaristi. Ich zásluhou sa stavia jeden z najkrajších barokových kostolov v strednej Európe, ako aj kláštor, ktorý sa stáva strediskom kultúry a školstva a túto rolu si uchováva až dodnes. Významnými pamiatkami sú i neskororománsky Mariánsky kostol z roku 1260, ako aj pôvodne ranogotický neskôr prestavaný Bartolomejský kostol z konca 14. Storočia.
